V pondelok 25. mája 2026 predstavil pápež Lev XIV. vo Vatikáne svoju prvú encykliku s názvom Magnifica Humanitas. Dokument sa venuje umelej inteligencii a jej dopadu na ľudstvo. Na prezentácii dostal slovo Christopher Olah, spoluzakladateľ americkej AI firmy Anthropic. Pre mnohých to bol prekvapivý moment. Pre tých, ktorí sledujú dianie okolo AI bezpečnosti, to prekvapenie nebolo.
Prečo práve Anthropic? Odpoveď siaha až do roku 2021, keď Dario a Daniela Amodei spolu s ďalšími výskumníkmi odišli z OpenAI a založili vlastnú firmu. Išli s konkrétnym presvedčením: AI modely sa stávajú príliš výkonnými na to, aby ich vývoj riadila iba logika súťaže a rýchlosti. Od začiatku stavili na koncept AI safety, teda bezpečnosti umelej inteligencie. Ich projekt Constitutional AI stojí na myšlienke, že modely sa trénujú podľa súboru hodnôt a pravidiel, nie iba opravovaním nebezpečných odpovedí ručne. Etika priamo vo vnútri systému, nie len ako záplata navonok.
Vatikán sa k tejto téme nedostal zo dňa na deň. Prvý väčší krok prišiel v roku 2020, keď Pápežská akadémia pre život spolu s Microsoftom, IBM a ďalšími organizáciami spustila iniciatívu Rome Call for AI Ethics. Cieľom bolo vytvoriť spoločný základ etických princípov pre vývoj AI, vrátane transparentnosti, inklúzie a zodpovednosti. Vtedy sa zdalo, že Vatikán pôsobí hlavne v oblasti bioetiky a morálnych otázok.
Potom prišiel ChatGPT. A s ním úplne nová realita. Súboj o technologické vedenie medzi USA a Čínou, rastúca moc Big Tech firiem a otázky okolo automatizácie práce postupne presvedčili Svätú stolicu, že nejde iba o tech etiku. Ide o budúcnosť humanity ako takej. A v tomto kontexte začal Vatikán vnímať Anthropic inak ako ostatné Silicon Valley firmy.
Tu vstupuje do hry Christopher Olah osobne. Na rozdiel od súrodencov Amodei, ktorí sú mediálne exponovaní, Olah predstavuje teoretickú a takmer filozofickú tvár AI výskumu. Je jedným z najznámejších odborníkov na interpretabilitu modelov, čo znamená snahu pochopiť, čo sa skutočne deje vo vnútri zložitých neurónových sietí. Na svojej osobnej stránke sa opisuje ako niekto, kto sa pokúša transformovať neurónové siete na algoritmy zrozumiteľné ľuďom. Ťažko si predstaviť osobu, ktorá by lepšie symbolizovala jadro pápežskej encykliky.
Encyklika totiž opakovane zdôrazňuje, že technológia nie je neutrálna. Algoritmy nevyhnutne nesú v sebe určitý pohľad na svet, určitú hierarchiu hodnôt. A práve to je bod, v ktorom sa Vatikán a Anthropic stretávajú. Obe strany sa zhodujú na jednej veci: problém umelej inteligencie nemôže vyriešiť technologický priemysel sám. Bez širšej spoločenskej diskusie, bez filozofického a etického rámca to jednoducho nepôjde.
Samozrejme, vzťah s Vatikánom má pre Anthropic aj obchodný rozmer. Nie je dôvod to zamlčovať. V čase, keď AI dominuje debatám o trhu práce, národnej bezpečnosti, sledovaní a vojenskej technológii, je imidž etickej AI firmy obrovská výhoda. Claude, chatbot od Anthropic, bol od začiatku budovaný na myšlienke dôvery. Etika nie je len marketing, ale stala sa súčasťou produktovej identity firmy.
Názov encykliky, Magnifica Humanitas, čiže Veľkolepé ľudstvo, v sebe nesie špecifické napätie. Človek je opísaný ako veľkolepý, ale zároveň schopný vytvárať nové formy dehumanizácie. AI nie je sama o sebe zlá. Je zrkadlom ľudí, ktorí ju stavajú. Vatikán preto varuje pred rizikom digitálneho Babylonu, spoločnosti, ktorá redukuje človeka na dátový bod.
Pre teba ako čitateľa je tu jedna podstatná vec. Táto aliancia nie je len symbolická. Ukazuje, že debata o AI bezpečnosti prestáva byť záležitosťou len výskumných laboratórií a regulátorov. Dostáva sa tam, kde sa formujú hodnoty celých generácií. A to stojí za pozornosť.
