Väčšina ľudí, ktorí prestanú piť, sa pre to rozhodnú. Naplánujú si to, nastavia si cieľ, kúpia si sparkling water a idú do toho. Autorka tohto príbehu neurobila nič z toho. Jednoducho sa stalo, že prestala. A spätne ani nevie kedy presne.
Keď začali mladí ľudia hromadne odkladať pohár, rozčuľovalo ju to. Nepila predsa ako blázon, čo šoféruje opitý alebo obťažuje cudzích ľudí na párty. Pila rozumne. No dosť. A myslela si, že to tak má byť.
Svet vyzerá zle, hovorila si. Oceány sa otepľujú. Ľudia umierajú. Politika je katastrofa. Kto v tomto kontexte odmietne pohár vína, odmieta aj kúsok ľudskosti. Abstinenti jej hovorili o jasnosti mysle a zdraví. Ona im neverila. Jasnosť mysle v roku, keď všetko horí? Ďakujem, nie.
Začala piť vo veku siedmich rokov. Otec hral každú nedeľu basketbal a keď sa vrátil domov, dal si dve fľaše Molson Export Ale. Niekedy jej dovolil dúšok. Ona brala vždy väčší. Hneval sa, ale nie dlho, lebo videl, že ju to baví. Nepresvedčil by ju, že robí zle.
Neskôr, na rodinnej svadbe bez alkoholu, otec vytiahol z vnútorného vrecka saka plastovú fľašu plnú vodky. Zakričal: Pozrite, čo mám. Ona a brat vypukli do potlesku. Si génius, kričala. Alkohol robil otca temnejším, ale zároveň prístupnejším. Jej zlepšoval náladu.
Na vysokej škole nepila každý deň. Skôr sedávala s ľuďmi v izbách na internáte, bavila sa, smiala sa, hovorila rýchlejšie a úprimnejšie. Alkohol pre ňu nebol o opití. Bol o tom, že náhle prestala bojovať sama so sebou aj s ostatnými. Zrazu sa všetci objímali a hovorili si, že sú fajn.
V dvadsiatich rokoch sa z nej stal skutočný šampión. Los Angeles, New York, Rím, Ženeva. Piť vo veľkom meste s priateľmi alebo aj sama bolo pre ňu čistou radosťou. Po prvom dúšku si vždy hovorila: Si dospelá. Tento pocit nikdy nezmizol. Ani keď mala päťdesiat.
Toto je na celom príbehu možno najdôležitejší detail. Keď si niekto vo veku päťdesiat rokov hovorí, že sa práve cíti dospelý vďaka poháriku, malo by to byť varovné znamenie. Ale pochopiteľne, vtedy bola pod vplyvom.
Čo ju nakoniec dostalo? Nie rozhodnutie. Nie zdravotné problémy. Nie kampaň. Život sa jednoducho posunul. Okolnosti sa zmenili. A ona si jedného dňa uvedomila, že už dlho nepila. Bez drámy. Bez programu. Bez sparkling water ako symbolu novej identity.
Možno práve preto je jej príbeh zaujímavejší než väčšina príbehov o abstinencii. Nezačal so slovami rozhodla som sa zmeniť. Začal so slovami: ani som si nevšimla, že sa to stalo.
Ty si možno niekedy premýšľal nad tým, prečo piješ, alebo naopak, prečo by si mal prestať. Väčšina debát okolo alkoholu je buď moralizujúca, alebo naopak obranárska. Tento príbeh nie je ani jedno. Je to len pohľad niekoho, kto pil rád, pil dlho a potom jednoducho prestal. Bez hrdinstva. Bez pádu na dno. Bez veľkého záveru.
Niekedy sa veci skončia nie preto, že sa rozhodneš, ale preto, že si ich prežil dosť.
