- Slovensko by podľa Európskej komisie malo investovať 788 miliónov eur ročne, aby zvládlo extrémne horúčavy. Straty inak môžu do roku 2030 dosiahnuť až 7 % HDP.
- Premiér Fico medzitým rokoval s prezidentom Spojených arabských emirátov o vstupe ich firiem do slovenských kúpeľov a závlah. Kritici upozorňujú, že o medzinárodných tendroch nepadlo ani slovo.
Horúčavy už nie sú len o počasí, ale o peniazoch
Toto leto na Slovensku láme rekordy a nejde len o nepríjemné noci bez spánku. Ekonómovia čoraz hlasnejšie hovoria, že vlny horúčav sú priamou hrozbou pre ekonomiku. Znižujú produktivitu práce, zdražujú energie, poškodzujú cesty aj siete a prehlbujú straty firiem.
„Vlny horúčav v lete 2026 by mali byť budíčkom pre všetkých európskych politikov,“ uviedol pre agentúru Bloomberg hlavný ekonóm banky ING Carsten Brzeski. Klimatická politika sa tak presúva z ministerstiev životného prostredia na ministerstvá financií.
Čísla sú konkrétne. Slovensko patrí spolu s Francúzskom a Talianskom medzi krajiny, ktoré horúčavy zasiahnu najviac. Podľa scenára poisťovne Allianz môžu kumulatívne straty na hrubom domácom produkte dosiahnuť do roku 2030 päť až sedem percent. Pre predstavu: to je rádovo viac, ako štát ročne minie na celé školstvo.
788 miliónov eur ročne. Toľko by stála ochrana
Európska komisia odhaduje, že na nevyhnutnú adaptáciu miest, energetických sietí a priemyslu bude celá Únia potrebovať až 70 miliárd eur ročne. Na Slovensko z toho pripadá 788 miliónov eur ročne, aby dosiahlo primeranú úroveň ochrany. Na tému upozornil Zelený newsfilter Denníka N.
Ide o investície do chladnejších miest, zelene, odolnejších elektrických sietí, zateplených budov a funkčných závlah. Teda presne do vecí, ktoré rozhodujú o tom, či sa v lete dá normálne pracovať, bývať a pestovať jedlo.
Realita je zatiaľ iná. Vláda k hroziacemu hospodárskemu teplotnému šoku podľa Denníka N ani raz nezasadala. Premiér Robert Fico k pracovným podmienkam v horúčavách odkázal, že na ne majú dohliadať odborári a zamestnávatelia. Bratislava aspoň otvorila sieť viac ako 30 bezplatných ochladzovacích miest v knižniciach a kultúrnych centrách.
Fico medzitým rokuje so šejkom o kúpeľoch a závlahách
Kým odborníci počítajú stovky miliónov na adaptáciu, premiér rieši iný typ investícií. Dňa 29. júla 2026 prijal v Bratislave prezidenta Spojených arabských emirátov Muhammada bin Zájida Ál Nahjána. Po stretnutí vyhlásil, že okrem infraštruktúrnych projektov na Dunaji debatovali aj o obnove slovenských závlah a o možnom vstupe investora zo Spojených arabských emirátov do slovenského kúpeľníctva pod kontrolou štátu, ako informoval Denník E.
„Rozhovory sme venovali aj PPP projektu v slovenskom poľnohospodárstve súvisiacom so zavlažovaním a prípadnému vstupu investora zo SAE do slovenského kúpeľníctva pod kontrolou štátu,“ povedal Robert Fico podľa portálu euBrief denníka SME.
Závlahy pritom s horúčavami priamo súvisia. Suché sezóny spôsobujú poľnohospodárom veľké škody a tento rok je extrémny: júl bol na Dunaji v Bratislave najsuchší od začiatku meraní v roku 1901, prietok dosiahol len 36 % dlhodobého priemeru.
Kde je problém: tendre nikto nespomenul
Projekty za stovky miliónov eur premiér spojil s jednou konkrétnou krajinou bez toho, aby spomenul vyhlásenie medzinárodných tendrov. Práve tie by pritom štátu mohli priniesť najvýhodnejšie ponuky. Denník E navyše pripomína, že so Spojenými arabskými emirátmi sú dlhšie spájaní aj slovenskí podnikatelia, ktorí doma figurujú vo veľkých korupčných kauzách a cez arabské firmy sa môžu dostať k biznisom na Slovensku.
Ozvala sa aj opozícia. Poslankyňa Veronika Remišová varovala, že ide o odovzdanie strategickej infraštruktúry rozhodujúcej pre potravinovú sebestačnosť do zahraničných rúk, za ktorú by potom slovenskí pôdohospodári platili. Ministerstvo dopravy reagovalo, že ide o investíciu, nie odpredaj.
Čo to znamená pre teba
Ak pracuješ vonku, v sklade či v kuchyni, horúčavy sú tvoj pracovný problém už teraz a štát zatiaľ necháva riešenie na zamestnávateľov. Ak si po lete všimneš drahšiu zeleninu, dôvodom je aj sucho a schátrané závlahy. A ak sa štát rozhodne kľúčovú infraštruktúru odovzdať zahraničnému investorovi bez tendra, podmienky, za akých ju budú farmári a v konečnom dôsledku aj ty používať, určí niekto iný.
Oplatí sa sledovať, či vláda k projektom so Spojenými arabskými emirátmi vyhlási transparentné tendre a či sa suma 788 miliónov eur ročne na adaptáciu vôbec objaví v rozpočte na rok 2027.
Horúčavy sa stali ekonomickou témou a Slovensko má na stole presné číslo, koľko stojí ochrana. Otázka je, či ho vláda zoberie vážne skôr, ako sa straty prejavia naplno.
Zdroje: Denník E: Zelený newsfilter, Denník E: Fico a arabské investície, euBrief SME



